Áno, aj pri ďalšej fáze sa vyskytol problém. Žiaľ problém, ktorému sme sa mohli poľahky vyhnúť. Keď prišlo na realizáciu stropu a začali sme presne počítať výšku podlahy, zistili sme, že svetlá výška miestnosti by bola len 248,5 cm. Tento fakt nás tak prekvapil, že sme okamžite začali diskusie s dodávateľom (firma Bienhaus).
Paradoxne, už pri výbere firmy, sme sa o tento údaj veľmi zaujímali. Janka chcela čo najvyššiu svetlú výšku, ale ja som ju presvečil, že uvádzaných 254cm v štandardných stavebných popisoch je postačujúce.
Momentálne je situácia nasledovná. Svetlá výška od spodnej hydroizolácie po spodnú hranu stropného latovania je 269cm. Podľaha podľa štandardného popisu má byť v hrúbke 15,5cm. Všetky veľké okná a terasové dvere sú osadené na túto výšku. Na stropné latovanie sa majú osadiť CD profily na uchytenie sadrokartónu a 1,5cm sadrokartón. Minimálna výška CD profilu je 3,5cm. To znamená, že na strope musíme ešte rátať s piatimi centimetrami.
Ak by sa niekto pýtal ako je to v projekte tak tam svetlá výška miestností 260 cm pri 12cm skladbe podlahy.
Pre riešenie problému so svetlou výškou dodávateľská firma navrhla nasledovné riešenia.
- zhodiť stropné latovanie, ktoré bolo hrúbky 4cm a nahradiť ho latovaním o hrúbke 2cm a väčšej šírke. Takto by sa získali 2 cm.
- znížiť skladbu podlahy. Použitím lepšieho materialu, lepší izolačný polystyrén a anhydridový poter namiesto betónového, by sa skladba podlahy 12cm. Takto by sa ušetrili 3cm.
- zhodiť stropné latovanie, zhodiť parozábranu a tepelnú izoláciu (climatizer plus). Stropné latovanie by sa dalo medzi väzníky a parozábrana by bola medzi väzníkmi a samotný väzník by bol v parozábrane obalený. Takto by bolo síce viac spojov, ale spoje na celkom rozumnom mieste. Pre lepšiu ilustráciu pripájam obrázok. Červenou je znázornená parozábrana.
Každé z týchto riešení má svoje pre a proti. Žiaľ ani jedno z týchto riešení sa nám na 100% nepozdáva a stále hľadáme nejaké iné riešenie tohoto problému.
V komentároch môžete aj vy navrhnúť nejaké riešenie a ako by ste postupovali vy v takejto situácii.
Tomas
14. júna 2011
Riesenie 3 s nakresom ukazuje len idealne miesto, kde su vazniky strechy rovnobezne. Vasa strecha ma ale vazniky aj vzajomne prepojene (https://montovanydom.files.wordpress.com/2011/04/dsc_3294.jpg ) a tam uz bude spravne polozenie parozabrany o nieco komplikovanejsie (tvoria sa rohy) u menej zrucnych to bude priam nemozne.
Spoj folie bude mat pevny podklad na hociktorom mieste na vazniku, podla mna nemusi byt len v tom naznacenom mieste.
Drzim palce,
juraj
17. júna 2011
Ahoj Martin, a co tak sa pohrat s myslienkou ako zosilnit spoj medzi strechou /vaznikmy/ a vrchnou hradou steny /tzv pomurnicou/, uvolnit dom od zakladovej dosky, z vnutornej strany ho zdvihnut hydraulickymi zdvihakmi / ved je to montovany dom a je lahky/ a jednoducho medzi zakladovu dosku a steny podlozit nejake drevene hranoly o hrubke aku potrebujes… taaak?
Martin
24. júna 2011
Ahoj,
toto riešenie nám neponúkli. Skúsime in to navrhnúť ako sa k tomu postavia. Pôvodne už mali začať robiť na 3ke, len sa to znovu niekde zaseklo. Máme príslub, že sa začnú roboty nasledujúcu stredu 29.6
laco
27. júna 2011
248,5 je preco malo? vyzera potom snad obyvacka ako skatula od topanok?
Martin
27. júna 2011
Obývačka s jedálňou má rozmer cca 8 x 5m, čo je celkom veľká plocha. Tam naozaj nízky strop v miestnosti spôsobuje pocit stiesnenia. To sa samozrejme nebavíme o nejake možnosti sadrokartónového podhladu, na to vôbec nie je priestor.
Ja mam 190cm, pri dvetlej výške 249 cm je už riziko aj sveter cez hlavu vyzliekať. To človek musí dávať pozor na svietidlá :)
laco
27. júna 2011
tvoju vysku poznam, len ma zaujimalo ci zvysenim stropu o spominany rozdiel 5,5 pocit stiesnenosti odstrani.
Martin
27. júna 2011
To uvidím až keď to bude postavené. A hlavne je to aj o cca 2,3 m3 vzduchu navyše v tejto miestnosti. Nehovoriac o tom, že to bolo zaplatené.
Je to ale správna otázka, ktorú sme si často kládli, či nám to za to stojí prerábať už spravenú robotu.